Trestné oznámenie

Trestné oznámenie je oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Ide o formálny podnet, ktorý môže podať ktokoľvek, či už fyzická alebo právnická osoba a to aj anonymne.

Čo má obsahovať trestné oznámenie?

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok nepredpisuje konkrétne náležitosti, ktoré musí trestné oznámenie obsahovať. Z našej praxe, trestné oznámenie by však malo obsahovať aspoň tieto základné náležitosti:

• identifikačné údaje oznamovateľa – meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a kontaktné údaje (je vhodné uviesť telefón, príp. email pre uľahčenie komunikácie s orgánmi činnými v trestnom konaní), pričom platí, že trestné oznámenie možno podať aj anonymne;
• popis skutkového stavu, resp. skutku;
• dôkazy, príp. návrhy na dôkazy;
• popis následkov s možným uplatnením si náhrady škody, ak vznikla;
• dátum a podpis oznamovateľa (ak nejde o anonymné trestné oznámenie).

Ako podať trestné oznámenie?

Trestné oznámenie možno podať najmä:

• písomne a to prostredníctvom pošty alebo osobne na podateľni;
• ústne do zápisnice a to na ktoromkoľvek policajnom útvare;
•  

Kam podať trestné oznámenie?

Trestné oznámenie možno podať na ktoromkoľvek policajnom útvare alebo aj priamo na príslušnú okresnú/krajskú alebo generálnu prokuratúru.

Čo sa stane po podaní trestného oznámenia?

Po podaní trestného oznámenia sa prípad dostáva do rúk orgánov činných v trestnom konaní, ktoré najskôr preskúmavajú, či trestné oznámenie obsahuje dostatok informácií na začatie trestného stíhania.

Ak po prijatí trestného oznámenia prokurátor/policajt zistí, že je nevyhnutné ho doplniť, tak vykoná výsluch oznamovateľa/poškodeného. Prokurátor/policajt si môže tiež vyžiadať písomné podklady od oznamovateľa, príp. aj od inej osoby.

Ak je to potrebné, tak prokurátor/policajt môže vypočuť tiež osobu k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin.

Na základe výsledkov vyššie uvedeného preverovania trestného oznámenia, orgán činný v trestnom konaní by mal do 30 dní od doručenia trestného oznámenia rozhodnúť jednou z nasledujúcich možností:

1. začatie trestného stíhania – ak existuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin;
2. postúpenie veci – ak skutok nie je trestným činom, ale ide napr. o priestupok;
3. odloženie trestného oznámenia – ak je trestné stíhanie neprípustné (napr. ide o osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná pre nedostatok veku) alebo ak zanikla trestnosť činu (napr. premlčanie trestného stíhania);
4. odmietnutie trestného oznámenia – ak z trestného oznámenia vyplýva, že sa skutok nestal, že skutok nie je trestným činom, ani priestupkom, správnym deliktom a ani disciplinárnym previnením. K odmietnutiu trestného oznámenia prichádza tiež vtedy, ak je obsah trestného oznámenia nejasný, zmätočný, pričom ani jeho doplnením sa nezistí opak.

Záverom dodáme, že nikto nemá právny nárok na to, aby bolo jeho trestnému oznámeniu vyhovené podľa jeho predstáv. Každý má však právo na podanie trestného oznámenia a tiež na to, aby sa príslušné orgány jeho trestným oznámením riadne zaoberali.

Ak si nie ste istí, či daný skutok je trestným činom, odporúčame sa obrátiť na advokáta. Radi Vám pomôžeme právne posúdiť danú situáciu a pripraviť trestné oznámenia tak, aby ste sa vyhli možnej trestnoprávnej zodpovednosti napr. za trestný čin ohovárania.